Hľa Srdce

Hľa, Srdce,* ktoré tak veľmi milovalo ľudí,* ale ktorému sa od mnohých,* dokonca aj od tých zvlášť milovaných,* dostáva len vlažnosť, ľahostajnosť a nevďak.* Počuli sme, ó, Pane, tvoje bolestné sťažnosti.* Svojej blahoslavenej služobnici* i učeníčke tvojho Srdca si predsa zjavil,* že ľudská nevďačnosť je pre teba oveľa bolestnejšia,* než všetky utrpenia počas tvojho umučenia* a povedal si,* že keby ti ľudia preukázali aspoň trochu lásky,* považoval by si za bagateľ to všetko,* čo si pre nich učinil.

A práve túto lásku* ti chceme ,ó, Pane, od teraz preukazovať,* pretože našou láskou, plnou súcitu a vďačnosti* ťa môžme skutočne potešiť. *Kiežby sme žili životom plným obetavosti,* sebazáporu a lásky,* po ktorej tak veľmi túži tvoje Srdce!

Spolu s Máriou Magdalénou * chceme vyliať na tvoju presvätú hlavu a tvoje nohy* nard pokornej úcty a vernej lásky.* S Veronikou ťa túžime potešiť za všetky urážky a potupy,* ktorými si častovaný.

A napokon ti chceme spolu s tvojou Matkou,* so svätým Jánom* a so všetkými vernými a oddanými priateľmi na Kalvárii* vynahrádzať za opustenosť,* v ktorej ťa necháva toľko, a tak milovaných, sŕdc.* Kiežby sme mohli skrze našu apoštolskú horlivosť* získať pre teba všetky srdcia!* Buď všade milované, Najsvätejšie Srdce Ježišovo.* Srdcu Ježišovmu, najhodnejšiemu veleby,* buď vždy a všade sláva, vďakyvzdávanie a úcta.* Amen.